História a súčasnosť pohľadom víťazov

Štyridsať rokov histórie košickej rally neznamená len veľké množstvo víťazov a rôznu súťažnú techniku, ale aj obrovské množstvo zážitkov. Veľa sa toho zmenilo, no veľa ostalo nezmenené. Ako si na svoje začiatky v rally spomínajú vybraní jazdci, víťazi Rally Košice z rokov 1971 – 2013 a ako vidia dnešnú rally?

1. Čo vás vo vašich začiatkoch v motoršporte pritiahlo ku rally?

Jiří Iman (absolútny víťaz 1972):
K motorizmu som inklinoval od 15 rokov. Som vyučený autoklampiar, celý život robím s autami. Na rally som sa chodil pozerať a fandiť, až kým som zistil, že som rýchlejší ako moji kamaráti. 

Ivan Pallag (absolútny víťaz 1975, 1976, 1980):
Jazdil som motocyklové súťaže, dnešné enduro. Keď sme s kolegom Virčíkom skončili, rozhodli sme sa vyskúšať rally. Jedného dňa som tak otcovi zobral z garáže Spartaka a išiel s ním Rally Tatry. Potom prišla menšia prestávka, neskôr som sa k tomu zase vrátil a získal titul majstra Slovenska v sériových vozidlách. Jazdili sme ďalej, až kým Škode 130 RS neskončila homologácia. Na nové auto už potom neboli peniaze. Asi pred šiestimi rokmi som sa na Rally Košice zviezol ako predjazdec.

Pavel Valoušek st. (absolútny víťaz 1982):
Vždy som rád cítil vôňu benzínu a od detstva som hltal všetky správy z motorizmu. Môj starší kamarát Josef Sivík ma posadil ako svojho spolujazdca pri Rally Tatry v roku 1971 a od tej doby som prakticky motoristický závodný život neopustil a mal som to šťastie, že sa stal mojím zamestnaním. Dnes pomáham svojmu synovi, ktorý tiež preteká, štartuje v špičkovom slovenskom tíme a bude na štarte 40. Rally Košice.

Karel Jirátko (spolujazdec Lea Pavlíka, víťaza 1986, 1988):
Jazdil som cestné motocykle a k rally ma pritiahli priatelia z Autoklubu. Najprv som jazdil s Miloslavom Kuncom a hneď potom s Pavlom Valouškom. Vždy keď som povedal dosť, prišla ďalšia zaujímavá ponuka, ktorej som sa nevedel zriecť. Po Valdovi to bol Leo Pavlík a jeho Audi, potom aj Emil Triner či Pavel Sibera. Vždy som chcel jazdiť sám, tak si to teraz užívam v historikoch.

Igor Drotár (absolútny víťaz 2007):
Ku rally ma priviedol môj priateľ a spolujazdec Vlado Bánoci. Poznali sme sa už ako malé deti a trávili sme spolu čas aj na škole. Autá ma vždy lákali a Vlado mi hovoril, že dobre šoférujem a mal by som sa dať na rally. K štartu ma však vyprovokoval jeden môj známy, ktorý hovoril, že umenie je pridávať na rýchlostnej skúške. Tak som ho tam porazil.

2. Ako sa podľa vás zmenila celková atmosféra v rally za tie roky?

Ivan Pallag:
Technika išla výkonovo, no i finančne hore. Kto chce byť v tejto dobe úspešný, musí mať dobrého tatínka alebo sponzora. Autá sú na vysokej úrovni, je naozaj čo obdivovať a sledovať. Zmenilo sa meranie času, keď stopky nahradila elektronika. Predtým to nebolo tak prísne, niektorí vynechávali časové kontroly a nemali z toho žiadne tresty. Pre dobrý výsledok sme sa museli naozaj nadrieť.

Jiří Iman:
Všetko sa zmenilo, kde je doba, keď firma Abarth dosiahla z litrového motora 100 koní a všetci z toho boli nadšení. Teraz je to normálne, v dnešnej dobe už ľudia pomaly nevedia čo je karburátor. Na rally sme kedysi jazdili deň-noc, veľké množstvo kilometrov. Dnes sa kladie dôraz na rýchlosť, techniku, k dispozícii sú pretekárske pneumatiky.

Igor Drotár:
Ako plynie život, tak sa všetko mení a vyvíja. Prišla nová technika, oveľa silnejšie a rýchlejšie autá. Organizátori urobili aj sedemmíľový krok vpred v bezpečnosti. Pamätám si na dobu, keď ľudia stáli na trati a pred nami sa celý dav otváral. No vtedy boli ľudia stále v strehu, očakávali príchod auta, fandili a dávali pozor. Teraz stoja síce ďalej od cesty, ale na preteky sa pozerajú cez foťáky a kamery, nevnímajú poriadne realitu a nevedia tak predvídať. Aj vzťahy boli predtým spontánnejšie, dnes je rally tvrdým športom, je najmä o peniazoch a záväzkoch, ale stále je tu vzájomná pomoc a priateľstvo, no je to všetko o ľuďoch. Ostala tu súťaživosť a večné súboje, nezmenili sa ani rýchlostné skúšky na úzkych lesných cestách.

Jozef Béreš ml. (absolútny víťaz 2008, 2009, 2011):
Keď som začal jazdiť, atmosféra bola dobrá, no potom sa to začalo zhoršovať. Teraz sa to vrátilo do starých koľají, rally je na vysokej úrovni. Zlepšilo sa všetko, od techniky, cez konkurenciu až po divákov. Každým rokom sa zlepšuje technika, prichádzajú rýchlejšie, ale aj bezpečnejšie autá. My jazdci vnímame najmä nové a dlhšie rýchlostky a čo najviac organizovaných pretekov. Myslím, že organizátori robia čo môžu, ale niektorým divákom sa nedá dohovoriť.

Karel Jirátko:
Zdá sa mi, že v minulosti bola rally viac o rozpise, o spolupráci posádky, teraz je to najmä o peniazoch. Výrazne pokročila aj bezpečnosť, veľký pokrok vidím v spojení. Je mi však ľúto, že sa zmenili aj diváci. Predtým som na rally počúval rozhovory na úrovni. Ľudia tomu rozumeli, zaujímala ich technika, boli oveľa väčšími odborníkmi. Teraz sa chodia na preteky baviť a robiť bodrel, nevyznajú sa.

3. Na ktorý ročník, poprípade na ktoré rýchlostné skúšky na Rally Košice najradšej spomínate?

Ivan Pallag:
Rád spomínam na rýchlostné skúšky Krásnohorské Podhradie, Herľany, Červenica, Izra či Ružín. Páčili sa mi lesné rýchlostky, tam mizol výkon auta. Stále mám čerstvo v pamäti rok 1976, keď sme štartovali so surovým motorom a bez testu. Bratislavčania si mysleli, že nemáme šancu, lebo mali vyšší výkon, no my sme zabojovali vďaka prevodovke. V noci som tam bez vedomia mojich mechanikov vložil iné ozubené kolečká, ktoré však boli v súlade s homologáciou a spravili naozaj veľa. Ešte nám pomohol aj dážď. Dole Krásnohorským Podhradím sme vtedy leteli so žeravými kotúčmi od bŕzd a ľudia sa nás pýtali či stíhame počas jazdy aj fajčiť, lebo odtiaľ lietali iskry. A dokázali sme všetkých poraziť, aj so slabším výkonom.

Pavel Valoušek st.:
Veľmi rád spomínam na slovenské rally, či už na Tatry alebo Košice. Mám veľmi rád Slovensko a váš kraj. Na tohtoročné Rally Košice sa veľmi teším a určite budem prítomný. Počas svojej kariéry som štartoval na každom ročníku a to ešte v dobe, keď rýchlostná skúška Herľany bola celá šotolinová. Veľmi rád spomínam aj na jednu z najťažších RS, tiež celú na šotolíne a to RS Ružín. Košice majú prekrásne okolie, je to veľké moderné mesto a tento kraj si zaslúži a musí mať v budúcnosti už len kvôli svojej skvelej tradícii minimálne Majstrovstvá Európy.

Jozef Béreš st. (absolútny víťaz 1994, 1995):
Najradšej spomínam na rok 1993, keď som jazdil ako profesionálny jazdec v Styllexe na továrenskom Nissane s Michalom Kočim. Vtedy sme aj získali titul, boli to pekné časy. A najradšej na rýchlostku Herľany – Banské.

Igor Drotár:
Rally Košice je pre mňa kvázi domáca súťaž, veď prešovské a košické rýchlostné skúšky sú veľmi podobné. Je ťažké však povedať, ktorú mám najradšej. Je to akoby som mal viac detí a niekto sa ma opýta, ktoré mám radšej. Ja mám rád všetky a páčili sa mi aj všetky ročníky. Myslím, že organizátori v Košiciach robia všetko preto, aby sa na trati prejavili najmä zručnosti posádok. Táto rally pre mňa znamenala vždy niečo významné a vždy aj bude. Myslím, že by nemala problém vyrovnať sa aj známej Barumke, usporiadatelia by to určite zvládli.

Jozef Béreš ml.:
V Košiciach som prvýkrát štartoval v roku 2002 na Seate Ibiza Kit car. Stále mám v pamäti súboj s Knajzlom, s ktorým som súperil o sekundy. V poslednej RS som spravil hodiny a tento súboj som prehral. Na začiatku to pre mňa bola veľká neznáma, tie trate som nepoznal. Mojou obľúbenou rýchlostkou je RS Herľany – Banské. Veľký rešpekt mám pred RS Zamutov, stále tu so súpermi prehrám.

Karel Jirátko:
Spomínam si na rok 1986, keď sme v Košiciach štartovali s Leom Pavlíkom na Audi Quattro skupiny B. Bol to pre mňa asi najväčší zážitok. V pamäti mi ostala najmä rýchlostná skúška Herľany – Banské, taká klasická lesná RS.

Pavel Schovánek (spolujazdec Václava Blahnu, víťaz 1987):
Pamätám si na rok 1987, keď sme súťaž odštartovali voľnejšie, na 10. mieste. Kvôli technickej poruche vypadli Sedlář a Arazim. Pipota s Poláškom sa zrazili na križovatke a obaja tým stratili v ČK. Na poruchu rozdeľovača odstúpil aj tímový kolega Pavel Malý. Postupne sme sa prepracovávali vyššie a po tom všetkom bojovali o druhé miesto so Sivíkom. Na Herľanoch sme však boli o osem sekúnd rýchlejší a dostali sa pred neho. Po RS13 odstúpil Leo Pavlík pre poruchu chladiče a my sme dosť nečakane zvíťazili.

Tlačové stredisko 40. Rally Košice